MUDr. Ľudmila Vargová
Levoča, Železničný riadok

Do Vašej pozornosti


Etiopatogenéza AD

Atopická dermatitída (AD) sa doposiaľ považovala za klasické alergické ochorenie s prejavmi na koži. Pokrok v molekulárne biologických a genetických vyšetrovacích metódach však priniesol prekvapivé objavy, ktoré otriasli doterajšími koncepciami o atopickej dermatitíde. Ide o poruchu kožnej bariéry, s ktorou sú spojené - porucha signalizácie a odchýlky nešpecifickej imunity - teda nealergické javy. Zvýšená produkcia protilátok IgE a posun imunologických mechanizmov smerom k alergii sa považuje skôr za sekundárny (druhotný) jav, ako následok porušenej kožnej bariéry. Medzi  hlavné objavy patrí dôkaz mutácie génu pre filagrín. Filagrín je kľúčovou bielkovinou v procese rohovatenia kože (kožný povrch sa  neustále obnovuje) a tvorbe kožnej bariéry. Najnovšie štúdie potvrdili niekoľko typov mutácií tohto génu. Najsilnejšia korelácia s atopickým ekzémom a bronchiálnou astmou asociovanou s atopickým ekzémom je u dvoch genetických variantov, ktoré sa vyskytujú asi u 9% európskej populácie. Porucha kožnej bariéry so sebou prináša poruchy hydratácie (schopnosti viazať vodu), reparácie a pohotovosť k nešpecifickému zápalu. Koža atopika má navyše výrazne znížené defenzíny (prirodzené antimikrobiálne peptidy), čo v kombinácii s poruchou kožnej bariéry vysvetľuje vyššiu náchylnosť k bakteriálnej kolonizácii a vírusovým infekciám. Porušená bariéra je tiež bránou pre vznik precitlivenosti – senzibilizácie a umožňuje tzv. atopický pochod. Na jeho začiatku je v rannom detstve dieťa s ekzémom bez senzibilizácie – tzv. intrinsická fáza (atopiformná dermatitída), neskôr dochádza k senzibilizácii (vzniku precitlivenosti) na alergény potravín a vonkajšieho prostredia – tzv. extrinsická fáza (pravá atopická dermatitída) a nakoniec k senzibilizácii na autológne (vlastné) proteíny a vzniku autoimunity. Vo všeobecnosti majú osoby s atopickou dermatitídou približne 2,5 x vyššie riziko vzniku alergického zápalu spojoviek a takmer 5x vyššie riziko astmy. Do 3 rokov sa u 28% pacientov s atopickou dermatitídou objaví senzibilizácia na vzdušné alergény (aeroalergény), do puberty až u 60-80%. Preto je včasná a správna diagnostika a liečba atopickej dermatitídy pre zábranu tohto vývoja tak zásadná.

Prevalencia potravinovej alergie u detí s atopickým ekzémom sa udáva v rozmedzí od 20 do 80% v rôznych štúdiach, priemerne je odhadovaná na 30%. Najčastejšími potravinovými alergénmi sú kravské mlieko, vajce,  pšeničná múka, sója a orechy (burské, ale aj stromové). V USA patria medzi ďalšie časté potravinové alergény aj morské ryby. Podávanie týchto potravín v rannom veku u atopikov je spojené s vyšším rizikom vzniku precitlivenosti (senzibilizácie) na tieto potraviny. Zaujímavé je zistenie, že senzibilizácia na bielkoviny arašidov môže vzniknúť u detí taktiež aplikáciou arašidového oleja na postihnutú kožu. Približne 1/3 detí stráca potravinovú alergiu po 1-2 rokoch vyhýbaním sa potravinovému alergénu (napr. kravskému mlieku, vajcu), záleží však na jeho druhu. „Dospelé“ potravinové alergény tento fenomén nemajú, patria k nim najmä orechy, ryby, sója, múka, syry, mak a aditíva. Potravinové aj peľové alergény patria do viacerých skupín bielkovín a glykoproteínov. Mnohé z nich obsahujú až 40-90% zhodné homológne sekvencie bielkovinových reťazcov, čo je zodpovedné za skrížené reakcie. Vyskytuje sa skrížená reaktivita medzi rastlinnými alergénmi rôzneho pôvodu. Napríklad alergén jablka vykazuje 63% homológiu s peľovým alergénom brezy.  Príkladom skríženej reaktivity medzi živočíšnymi alergénmi je alergia na srsť a sliny mačky a konzumácia bravčového mäsa. Častá je skrížená reaktivita medzi potravinami a inhalačnými alergénmi, okrem už uvedených sú to peľ paliny a koreňová zelenina (zeler, petržlen) + melón + banán + uhorka, iným príkladom sú roztoče a morské plody, pele  kvetov a med, pele tráv a orechy +  paradajka. Inhalačné (vzdušné) alergény pôsobia na rozvoj klinických príznakov v neskoršom období – v predškolskom veku, adolescencii a včasnej dospelosti. Narušená kožná bariéra po osídlení stafylokokmi (baktériami) a roztočmi, ktoré produkujú proteázy (enzýmy), je priepustná pre alergény a dochádza k indukcii imunitnej reakcie. U pacientov s atopickou dermatitídou sa pozitivita testov na roztoče bytového prachu zisťuje u 16-92% pacientov, čo ich radí medzi vysoko relevantné a všadeprítomné spúšťače exacerbácií ochorenia. U pacientov s prejavmi atopickej dermatitídy na obnažených častiach tela ako je tvár, krk, ruky a predlaktia bola zistená pozitivita testov na mačacie chlpy a trávový peľ.

Citrusy, jahody, čokoláda či kakao spôsobujú reakcie skôr obsahom farmakologicky aktívnych látok uvoľňujúcich histamín a iné mediátory, ako alergickou reakciou. Potraviny teda môžu atopickú dermatitídu aktivovať aj nealergicky (neznamená, že atopik, ktorý nemá preukázanú alergiu na potraviny dôkazom IgE protilátok môže jesť všetko a v akomkoľvek množstve !).

 V patogenéze atopickej dermatitídy sa uplatňuje aj neurogénny zápal, k neurohumorálnym odchýlkam patrí predovšetkým nižší prah pre pruritus (svrbenie) a paradoxné výbledové reakcie (príkladom je dermografizmus, pri poškriabaní kože vzniká u atopikov biela čiara).

Medzi provokačné (spúšťacie) faktory atopickej dermatitídy patria: na prvom mieste iritačné (dráždiace) vplyvy vonkajšieho prostredia vrátane častého kontaktu s vodou a detergentami (odmasťujúcimi čistiacimi látkami) tzv. „hygienická teória“, ďalej infekcie – najmä respiračné (dýchacích ciest), ale taktiež kolonizácia kože stafylokokmi (baktériami), ktoré pôsobia ako superantigény, psychosomatické vplyvy, kontakt s alergénmi, ročné obdobie a  podnebie, potravinové a  hormonálne vplyvy. K vonkajším provokačným faktorom patrí aj nevhodný spôsob vykurovania,  nízka vlhkosť životného prostredia a ubikvitárne tvrdá voda. Faktory životného štýlu a životného prostredia a predovšetkým ich interakcia s génmi hrá pravdepodobne najdôležitejšiu úlohu vo vývoji alergického ochorenia. Z mnohých prác vyplynulo, že faktory prostredia ovplyvňujú expresiu génov a týmto výsledný klinický fenotyp ochorenia.

Uvedené provokačné faktory má význam  aktívne vyhľadávať a pripomínať, pretože sú pacientmi často podceňované. Prevencia je polovicou úspechu. Ide teda o odstránenie, či zníženie týchto vplyvov a to celoživotne.

Ordinačné hodiny

 

Odber krvi: 06.30-8.15 hod.denne

Ošetrenie tekutým dusíkom: 06.30-07.30 hod.denne

Kožné testy: 06.30-8.00 hod. podľa objednania

Kožné biopsie + špec. odbery: 06.30-8.00 hod. podľa objednania

 

Prestávka na obed: 30 minút

 

Pondelok

06:30 - 12:00 | 12:30 - 14:30

 

Utorok

06:30 - 12:00 | 12:30 - 14:30

 

Streda

 06:30 - 11:30 | 12:00 - 13:00

 

 

Štvrtok

06:30 - 12:00 | 12:30 - 14:30

 

Piatok

06:30 - 10:00 

Ďalšie informácie >>>

UPOZORNENIE

Dovolenka:  13.7.-17.7.2020 a 10.-14.8.2020

Zastupovanie - kožná ambulancia Spišská Nová Ves Chrapčiakova 1


Kontakt

Dermatologická ambulancia

Železničný riadok č.2

054 01 LEVOČA


tel: 053 4297016

mobil: nezverejňujeme

mail: ludmila.vargova@post.sk

Mapa